Skip to main content

Podľa organizácie Priatelia Zeme tvorí textilný odpad priemerne 4% zo všetkých odpadov, ktoré vyprodukujeme. V praxi to znamená cca 4 až 12,6 kg odpadu na každého Slováka. Toto číslo sa s každým rokom zvyšuje. Aj napriek tomu stále počujeme iba o recyklácii skla či plastov, textil akosi zaostáva. Čo sa deje so všetkým tým oblečením?

Časť textilu putuje do second-handov alebo do kontajnerov na oblečenie, ktoré ich zbierajú pre ľudí v núdzi alebo krajiny tretieho sveta. Aj v second-handoch sa však zďaleka nepredá všetko a nie všetky vyzbierané šaty sú vhodné na poslanie ďalej. Väčšina z tohto odpadu potom putuje buď do spaľovní alebo… k nám do SK-Tex.

Kde môže nájsť textil druhý život?

SK-Tex spolupracuje s viacerými second-handmi ako napr. Genesis alebo známa Humana. Vyhodené oblečenie triedi podľa materiálu na rôzne kvalitatívne skupiny. Medzi najkvalitnejšie materiály pre výrobu izolácii (konečný produkt SK-Tex) patrí napríklad obyčajná riflovina – má skvelé izolačné vlastnosti a preto sa rifle vždy oddeľujú zvlášť.

SK-Tex je najväčšia slovenská firma na spracovanie textilného odpadu. Spracúva najmä oblečenie, kým Stered, partnerská firma SK-Tex, sa špecializuje skôr na textilný odpad z automobilového priemyslu.

Obe firmy spolu úzko spolupracujú – kým v SK-Tex sa spracované vlákna obohacujú o nehorľavú úpravu, v Sterede sa z vlákien vyrábajú izolačné panely. Recyklovaný textil tak nájde druhý život v podobe izolácie v domoch alebo ako výplň do dverí v autách. Textilná izolácia má pritom omnoho lepšie tepelné aj akustické vlastnosti ako napr. sklená vata.

Aby nás textil nezaplavil

Podľa Kataríny Rimarčíkovej, odborníčky na módu z London College of Fashion, sa vo Veľkej Británií ročne kúpi 2 mil. odevov. 1 milión z toho sa vyhodí bez recyklácie. Na Slovensku sa síce podobné štatistiky zatiaľ nevedú, avšak čísla budú veľmi podobné.

Recyklácii textilu by sa malo venovať omnoho viac pozornosti. A to ako medzi ľuďmi, tak aj v legislatíve. Vedeli ste, že textil sa podľa slovenských zákonov nepovažuje za odpad, a teda firmy, ktoré ho spracovávajú, nemôžu žiadať eko-dotácie od štátu či EÚ?